Chcem byť vysoká a mať kostnaté ruky

28. září 2010 v 15:43 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
Žerem horalku a je mi blbo. Zmizol nám pes, neostalo po ňom ani stopy. Mala som ho rada, bol to môj priateľ. Nekričal, nehneval sa na mňa, vždy verne prišiel a ja som ho mohla pohladiť, poťahať za uši, pritúliť si ho a on to vždy poslušne opätoval. ( Všímajte si minulý čas. ) Ako som však prišla zo školy, zmizol. Neviem, kde môže byť, prehľadala som všetko. Alebo ho niekto ukradol. ( Grr, idiot ten človek. ) Stále dúfam, že sa niekde objaví. Raz už zmizol a potom sme ho našli zavretého v garáži. ( Áno, otec bol šikovný. ) Teraz som však bola aj v garáži a nikde nič. Chýba mi. ( Keby bolo povolené, vydávať sa za zvieratá, už by bol môj manžel. Síce je to asi divné, ovca a pes, ale nám by to dovolili. Sakra, chápete nie? )
V škole je zatiaľ všetko v poriadku. Z matiky mám v žiackej tri jednotky ( chváľte ma, chváľte ma, som na seba patrične pyšná. ) Tiež tam mám jednotku z chémie a stále tam straší tá dvojka zo slovenčiny. Dnes bola na občianskej dosť veľká nuda ( však koho bavia počúvať tie učiteľkine kecy? ), tak sme s mrkvou pokreslili moju knihu. Úča tam má svoj portrét, tiež mrkva, potom je tam zopár nápisov a iných zvláštností. Na telesnej som sa vysrala na Kokota a všetko robila po svojom. Na slovenčinu máme vymyslieť nejakú báseň, tak sa teším. ( A ďalšiu sa máme naučiť naspamäť, čo už nie je tak lákavé. ) 
Ako decko som si vzala do hlavy, že budem mať meter deväťdesiat, mierne chlapskú postavu a všetci budú mať predo mnou rešpekt. A teraz? Mám priemernú výšku, obyčajnú postavu a keď začnem rozprávať, po chvíli ma počúva akurát tak mrkva. ( Takto sa kazia detské sny. Decká, nemajte sny, aj tak sa nesplnia. )
Chcem mať aspoň zasrane úžasné, kostnaté a dlhé prsty. Dlhé ich síce mám ( o pol centimetra dlhšie od väčšiny, s ktorými som ich porovnávala ), ale sú dosť hrubé, také obyčajné. Mám spolužiačku zo ZUŠ, ktorá má úžasné, dlhé a kostnaté prsty. Závidím jej ich. ( Závisť je zlá vlastnosť. Veď hovorím, že mám zlú povahu. ) Keď hrá na piano, celé to tak dokonale vyzerá. A ja s mojimi tlstými si pripadám ako menejcenná. No, ak máte nejaké kostnaté prsty navyše, s čistým svedomím mi ich môžete dať. Svoje nechty mám však celkom rada. Sú podlhovasté, s fialovým nádychom. ( Keby boli kostnaté, muah, bolo by to ešte zasrane úžasnejšie. )
Tak ja teda idem hľadať svojho psa. Ani učiť sa nebudem, kým ho nenájdem. Grr, kto ho zobral?! Nech ten idiot zodvihne ruku ( ktorú mu zachvíľu odseknem. )
 


Komentáře

1 Essi | Web | 28. září 2010 v 19:55 | Reagovat

Buď vděčná za svou výšku, já lidi nutím tvrdit, že mých 158 cm je průměrných :D. Ach, dlouhé prsty.. hudebníkům se prý hraním natahují (?)

2 Tatranka Kofeinová | Web | 29. září 2010 v 20:32 | Reagovat

Já bych chtěla mít prsty taky hrozně dlouhý a kostnatý. Chtěla bych na nich mít tak tenkou kůži, že bych skrz ní viděla na kosti. Místo toho mám krátký a tlustý, no.
Doufám, že se tvůj pes objeví, musí to bejt strašnej pocit, já šílim když se mi někam na chvíli zaběhne a co teprv takováhle situace..
Tři jedničky? Muhehe, mám jich víc! :D (aha, teď sem si přečetla, že jsou z matiky.. tak to jich víc nemám. :D)

3 Natalie Simonon | Web | 28. prosince 2010 v 22:08 | Reagovat

[4]: jéééjda psíka :D

4 Natalie Simonon | Web | 28. prosince 2010 v 22:08 | Reagovat

kostaté prsty sú prekliatie (ver mi!) :D ale čo je horšie...našli ste toho píska? a čo to bola/je za rasu? ako sa volá/volal?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.