Ja ťa vidím, sledujem ťa!

7. září 2010 v 20:37 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
V sobotu som sa bola svadbiť, na dokonalej svadbe roka, kde boli v hlavnej úlohe ženích a nevesta.
Svadba bol celkom dobrá, pekná, všetci boli šťastní a ja som posledovala všetkých dookola. Celkom rada sledujem ľudí, proste sa iba na nich dívam, čo robia, ako sa správajú, čo majú oblečené a takpodobne. Ak by bolo sledovanie povolaním, vybrala by som si ho. :D 
Po sobáši, keď sa všetci pousádzali a zjedli hlavné menu som začala so svojím sledovaním, zatiaľ čo ostatní išli tancovať. Prvý objekt môjho pohľadu bol turek, ktorý bol aj v skutočnosti Turek. Podobal sa na Geogea Clooneyho. Tiež skoro celý večer sedel iba na jednom mieste, takmer ako ja. Obzeral sa a vážnym pohľadom skúmal okolie. Ruky mal opreté o stôl a sem-tam sa usmial na svojho syna. Zo zvláštneho dôvodu mi bol sympatický, kvôli tomu niečomu, čo neviem doteraz identifikovať.
Sledovanie pokračovalo človekom oproti. Bola to žena, mala vlasy ako Amy Winehouse, tetovanie na pravom ramene a vyzerala ako metalistka, alebo rockera. Bola tehotná, vysvetľovala to Turkovi ( ja viem, cudzím rozhovorom sa nemá načúvať. Ale keď oni sa rozprávali tak nahlas. ) Bol tam aj jeden chalan, celkom pekný. Mal čierne vlasy a čierne husté obočie, myslím, že mal aj tmavé oči. Rástli mu fúzy ( čo sa mi u chlapcov v puberte dosť nepáči. Je to síce bežný proces, ale ja to naozaj neznášam. ) a mal dobrý hlas. Mala som nutkanie sa s ním zoznámiť a naskytla sa aj príležitosť, dokonca dve. On vyšiel na balkón a čakal ( alebo nasával vzduch, možno ) a ja som vyšla za ním. Ale ako totálny debil som sa mu neprihovorila. Potom opäť vyšiel na balkón... ale bolo tam príliš veľa dospelých, príliš veľa nechcených pohľadov. Chcela som si ho po svadbe nájsť na fuckbooku, a omylom som napísala nejakému lúzrovi, ktorý písal tým "coolovým" vypatlaným písmom. No tak nič, budem musieť zabudnúť. Ale ja rada spoznávam nových ľudí. ( väčšinou ich však neoslovím. Zvláštne, čo? )
Inak tam mali ešte také sakra dobré opačné hodiny, ktoré sa otáčali do opačnej strany a aj ciferník bol naopak ( chápte to asi tak, že tam kde je obyčajne trojka bola teraz deviatka a naopak ). Musela som dobre rozmýšľať, koľko je to vlastne hodín. Tomu sa hovorí prirodzená inteligencia. :D
 


Komentáře

1 Kirsten | E-mail | 8. září 2010 v 20:14 | Reagovat

Ti hosté jsou jak ze surrealistického filmu, o hodinách ani nemluvě. Že by to novomanželům věstilo surrealistické manželství? ;-)

2 Yadnee | Web | 9. září 2010 v 20:06 | Reagovat

nene, to není moje piáno, to je klavír paní učitelky, co k ní chodím hrát do ZUŠky:) a za fotku děkuju.
já osobně svatby moc ráda nemám. ale miluju pozorování ostatních lidí co během svatby dělají, je to nemálokdy zajímavé:)

3 Natalie Simonon | Web | 28. prosince 2010 v 21:44 | Reagovat

jééj! a ty tiež používaš "fuckbook" ;-) takže fuckblb,kec a skájp sú vždy dost dobrí kamaráti,ked sa hanbíš! ale o to je to horšie potom prekonat tie káble čo vás spojovali :D inak tvoje svatbenie znie superzábavne! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.