Ovca mala nádej, že napíše pekný článok

24. září 2010 v 17:20 | Vypatlaná ovca |  Tmavoskalská poézia
Nádej na návrat

Už nie je nádej na cestu späť
a na návrat k životu,
do pekla zatratení budeme všetci hneď
cez polnoc, na úsvite slnovratu.

Už nie je nádej na návrat
dobro je príliš ďaleko,
môžeme skúsiť aj stokrát
temnota nás aj tak vezme so sebou.

Vysal si moju ľudskú dušu,
potrhal si kvety na lúke,
odohnal si život, odvial si sny
a z lúky ostala len pustina.

Pochmúrna, sivá, nemá pustina,
už ostala iba tichá beznádej,
ktorá sa dole, na dno rútila
v tmavých očiach zablysol plameň.


Zhorela duša, zahorel život.
A posledné lúče slnka horeli nádejou
vzal si však aj tie posledné lúče,
spálil si kvety, telo ostrnulo temnotou.

Už nie je nádej na cestu späť,
dobro je príliš ďaleko,
odohnal si život, odvial si sny
a v tmavých očiach zablysol plameň.

Zhoreli však oči, telo, duša.
A v úžase zostal si stáť,
Zatratený budeš a my sa budeme prizerať,
tak zatvor oči, veď už nie je nádej na návrat.


Tak ma napadlo, že napíšem pekný článok na tému týždňa ( a tak ako tak sa to nepodarilo ). Mala som v hlave sakra dobré obrazy, ktoré som chcela opísať. ( Nepodarilo sa to a bla, bla, shit a fuck a choďte niekde, je mi jedno, že máte z tohto blogu vážnu zdravotnú ujmu. )
Howgh.
 


Komentáře

1 Natalie Simonon | Web | 28. prosince 2010 v 22:06 | Reagovat

aké veselé! :D ale nie pekné pekné pekné! potlesk,aplaus(=či aplauz?)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.