Spoznali sme sa, keď som čúrala a ty si ma vymákol

15. září 2010 v 20:36 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
Mám sa zle, ďakujem za opýtanie. Pamätáte ako som sa tešila, že v stredu máme tak málo hodín? Už mám program na popoludnie, budem písať projekty, počúvať staré barokové skladby, budem nacvičovať sonáty a učiť sa vzorce, čítať povinné čítanie a popritom všetkom sa budem tešiť, že mám ešte vlastne trochu času, ktorý využijem na riešenie olympiád, pretože chcem byť múdra a inteligentná, aj keď inteligencia sa vlastne nevyvíja. Chcete počuť ešte niečo?
Tešila som sa do ZUŠky, veď učiteľka ma má rada, ja to predsa viem. Do prčic aj s tým! Prišla som tam, ako sebavedomý človek a odišla som ako vymletá krava. Neviem, čo s tým čiernym pianom urobili. Vydávalo nejaký zvláštny zvuk, akoby išiel na elektriku. Nevedela som si na to zvyknúť, nevedela som poriedne stláčať pedál, nevedela som dynamiku, ktorú som si doma nacvičila. Alebo ten môj rieger kloss je až taký rozladený? ( Áno, rodičia o tom vedia, že treba zavolať ladiča klavírov. Vraj to má však čas, dať ho naladiť. Takže už vlastne ani neviem, aký zvuk má normálne, naladené piano. ) Na hudobnej náuke nám učiteľ oznámil čo nás čaká v tomto roku. Takže to zhrniem asi tak: celý rok budem cvičiť štyri skladby, za ktoré ma nakonci oznámkujú, bude veľký koncert, testy z náuky a dejín hudby, bude jeden obrovský ( kurevský ) 15 stranový projekt a ešte prezentácia tohto projektu. O zábavu mám postarané, to rozhodne hej. Ja umenie rada a mňa umenie rado tiež.
Dnes som bola na tunajšom futbale. Akože cesta tam je dlhá a ja som po nej vypila veľa vody musela som ísť čúrať. Namierila som si to za najbližší krík a prichytil ma jeden chalan. Ďalší trapas v mojom vypatlanom živote. Vlastne som sa potom necítila ani trápne, iba sakra debilne. Nebolo to také, akože-sa-musím-rýchlo-vypariť. Ale predsa, sakra trapas a nikdy o ňom nikomu nepoviem. Vám hej, veď ani neviete ako vyzerám a kto som. ( Teda viete, som ovca. ) Bol tam tiež jeden chalan, s ktorým som kedysi dávno chodila do ZUŠky. On sa potom odhlásil a odvtedy som ho nevidela. Teraz však bol taký dospelý. S predu vyzeral o desať rokov starší a zo zadu možno aj o dvadsať. A to má šestnásť, alebo dokonca len pätnásť. Pripadala som si pri ňom ako hlúpe deväťročné decko. ( Ktorým možno aj som, ale nikdy si to nepriznám. Aspoň nie takto verejne. )
No jo, tak si idem prečítať nejakú zaujímavú knihu, alebo sa možno pustím do povinného čítania, ktoré sme už samozrejme dostali. Sakra robota, vole.
 


Komentáře

1 Malé Chlupaté Stvoření z Alfa Centauri | Web | 16. září 2010 v 17:15 | Reagovat

Moc děkuji za komentář :) Přeji pevné nervy i klapky při cvičení a pevnou propisku při psaní tolika stran! :)

2 Natalie Simonon | Web | 28. prosince 2010 v 21:54 | Reagovat

HAHAHAHHAHAHHA (nie nie som škodoradostná!) MUHAHAHAHA

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.