Začalo sa (m)učenie

2. září 2010 v 20:58 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
Celú noc som prebdela pýtaním sa samej seba, či toto bude dobrý rok. Dospela som k záveru: vôbec to nebude dobré, bude to hrôza s čistým sebazaprením a debilita prvého stupňa. 
Tak som sa ráno zobudila s obrovskými kruhami pod očami, psychicky úplne vyšťavená, fyzicky nepripravená a išla som sa obliekať. Dala som to za inteligentnú školáčku, v sukni, ktorú neznášam ( ale je čierna ), s podkolienkami a v košeli s kravatou, v Ray-Banoch a so sileným úsmevom.
Na konci roka som si vyhliadla dokonalé miesto najďalej od katedry, ktoré bolo teraz obsadené. Ale sedím celkom dobre, v rade pri okne, v poslednej lavici, zastrčená za spolužiakmi. Bude mi tam fajn, budem môcť nerušene počúvať svoju mp3ku, bez toho aby si to niekto všimol.
Svojich spolužiakov stále neznášam. Myslím, že väčšina ľudí nemá rada svojich spolužiakov. Ja mám rada jedine mrkvu, ktorá nie je ružová. V triede máme jednu "ružovú", teda v podstate fialovú babu. Je to taká pravá pipka, najlepšia kamarátka všetkých miestnych hiphoperov. Asi viete, ako ju mám rada.
Učiteľov tiež neznášam, stále sa čudujem že ešte nepomreli. Ja nie som zlomyseľná, to nie ( čo? nie si? fakt?! ) ale naozaj by ich už asi mali vymeniť. Taký Debil, Idiot, Kokot ( že majú pekné mená? ) mi už naozaj lezú na nervy. Ale naozaj, a ako.
O ôsmej sa začal príhovor, počúvali sme hymnu a stali sa z nás praví vlastenci. Cha, cha. Potom nám triedna čítala školský poriadok, dostávali sme žiacke knižky, ponudili sme sa, a ušli sme domov. Teda, domov ehm, sadli sme si do krčmy a pili sme kofolu. Potom sme sa s mrkvou ponáhľali na autobus, ktorý meškal, takže sme si posedeli na lavičke a stihli nás nasrať spolužiaci. 
Od zajtra začínam nenávidieť experimenty školskej kuchyne, učiteľov ešte viac ako teraz a začínam sa ( a teraz počúvajte, vyčistite si ušné kanáliky a pripravte sa na ten šok ) začínam sa učiť. Haha, som vtipná, že. 
Jo, jo, ja viem. 
 


Komentáře

1 Kirsten | E-mail | 8. září 2010 v 20:20 | Reagovat

Špatní učitelé pravidelně odcházejí/těhotní/umírají hned po té, co jimi týraný ubožák nadobro opustí ústav. To platí i pro šéfy a vůbec kohokoli, kdo už z definice tyranizuje okolí. Pro sebe tomu říkám Pravidlo splněné mise.

2 Natalie Simonon | Web | 28. prosince 2010 v 21:41 | Reagovat

Ja som neznášala základku!! mat tak v ruke pištol,pohladím ju po jej pekných krivkách až skzlnem k jej kohútiku a miniem všetky náboje na spolužiakov- alebo aspon zastrelím seba-aspon by som sa konečne "prelomila na druhú starnu" ako Morrison káže ! ;-) ale na strednej je to už celkom dobré. Okrem mna je tam aspon jeden další punker (!!!) sláva! aj ked s tým sa obchádzame s velkej dialky ... ale aspon tam nie su takí (tvoje oblúbené) vypatlanci :D!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.