Poviem ti, čo si myslím, ale iba ak sa na mňa nebudeš pozerať

9. října 2010 v 19:17 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
Fajn. Riaditeľ ma vybral do nejakej básnickej súťaže, o ktorej zatiaľ neviem podrobnosti, iba že mám napísať báseň na tému "Fantastický svet". Čo ( dúfam ) nebude problém, pretože ja rada vymýšľam vypatlané básne a téma "Fantastický svet" sa mi celkom pozdáva. I keď, nechápem prečo vybral mňa, rozhodne nepatrím medzi jeho obľúbencov. ( Ani ja ho nemusím. Je to debil... ) Zo školy píšeme tri, nejaké malé dievčatá ( ktoré samozrejme neznášam ) a ja. Tie baby sú také... chápete, nečítajú knihy a asi nemajú bohvieakú slovnú zásobu na písanie básní ( ktorú nemám ani ja, ale budiš ) a sú proste viac na šport ako na literatúru. Teda aspoň jedna z nich. ( A nemám ich rada. ) Neviem, či riaditeľ nebude sklamaný, keď do mňa vložil toľkú dôveru a ja sa možno ani neumiestnim. Ale mne to môže byť jedno, však on si ma vybral. ( Muhehe, mädlím si ruky. )
Serie ma dosť spolužiakov a ľudí, ktorých pravidelne stretávam, tými svojimi náramkami. Všetci ich majú napletené plné ruky. Ale aké sú to náramky! ( Haha, škodoradosť moja drahá. ) Obyčajné vrkoče, alebo len zaviazané bavlnky. V našej škole je to teraz sakra cool a mňa to sakra vytáča. ( Do nepríčetnosti. Som schopná trhať, pozor na mňa. ) Ale svojich spolužiakov som tým predbehla o rok, lebo také náramky ( no, vlastne nie také. náramky "priateľstva" ) som nosila už vlani a nosím ich dodnes, ale samozrejme na mne si to nikto nevšimol a ani teraz mi ich nikto neobdivuje. ( No, vlastne je lešpie že ich nikto neobdivuje. Nezvládla by som takú slávu. :D )
Nepripadá vám niekedy písanie článkov, blogovanie a sociálne siete, akoby ste zastali na ulici, začali niečo rozprávať a zrazu by sa pri vás zastavovali ľudia, ktorí by sa okolo vás zhlukovali, počúvali by vás, odpovedali a hovorili svoje názory? Iba tak začať niečo rozprávať cudzím ľudom a nadväzovať kontakty. V poslednej dobe mi tak internet pripadá. ( Čo nie je až tak na škodu, lebo niekomu reálnemu, kto sa na mňa pozerá, vidí mňa a moje emócie by som zrejme nikdy nezačala hovoriť o svojom živote, čo mám rada a čo nie, alebo tak. ) Neviem, či presne chápete čo myslím, teraz som vás zrejme doplietla.
Rozpleťte sa, ja zatiaľ idem napísať nejakú báseň, s ktorou potom dobyjem svet.
 


Komentáře

1 sl.F | Web | 10. října 2010 v 20:18 | Reagovat

děkuji :) je to Nesmrtelnost od Milana Kundery a byla úžasná doporučuji;)

2 Essi | Web | 11. října 2010 v 19:01 | Reagovat

Pro mě je blogování hlavně ventilace a utřízení vlastních myšlenek a pocitů.. jsem ztracený člověk xD.
Náramky jsou super, né ale tak když je má každý no..

3 Malé Chlupaté Stvoření z Alfa Centauri | Web | 11. října 2010 v 19:43 | Reagovat

Fantastický svět! Úplně se omlouvám, že neokomentuji zbytek článku, ale fantastický svět - to je téma... A my máme samá strašlivá témata! Takové... rozletně poetické! Fantastický svět... ó asi jdu básnit, omluv mne!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.