Vznášam sa ponad les, ponad mestá, kadiaľ sa uberá moja cesta?

24. října 2010 v 17:33 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
Mám sa tak zvrhle až sa vznášam. Som niekde nad sebou, vo vzduchu okolo svojej izby a sledujem sama seba.
Poslednou dobou sa mi stávajú divné veci. Napríklad včera - sedela som pri počítači, brúzdala po internete a zrazu som začula hudbu. Poznala som to, bolo to od Liars, Scissors. Prišlo to nečakane a najprv som si myslela, že to je na nejakej stránke. Ale potom som si uvedomila, že to ide z mojich uší ( ! ), alebo možno odniekiaľ blízo mňa. Bolo to zvláštne a prišlo to zničoho nič. A práve tak rýchlo to aj odišlo... Potom včera poobede, v aute. Rádio hralo nejakú "cool" hiphopovú skladbu. Ja som zrazu začula nejakú vážnu hudbu, poznala som to, ale nevedela som, čo to je. Počula som to možno aj celú minútu... Pred pár dňami, v noci, keď som išla spať. Všade bola tma a ja som zbadala malú červenú bodku, ktorá sa hneď stratila.
Pravdepodobne mám iba príliš bujnú fantáziu. Bolo to však také zvláštne, že som tomu uverila. Klame ma moje vlastné telo?
Premýšľam nad životom. ( Ach, sladká polo-depresia, ktorá ma pravidelne navštevuje každú nedeľu. ) Nad svojím životom. Niekedy si pripadám strašne nepotrebná. Nechcená. Hlúpa. Čo som sa naučila zatiaľ vo svojom živote? Písať, čítať, počítať malú násobilku, čítať noty, zaviazať si šnúrky na topánkach, pobaliť sa a vybaliť sa, oprať si veci a povysávať si izbu. ( Čo som tým chcela povedať? No, vlastne nič. Potreba vypísania sa niekedy prekračuje hranice možného... )

Tuna toto vždy pomôže. Prehrávam si to dookola a účinok sa zatiaľ nedostavil.

Sakra! Pôsobí to ako nejaké trápne reči pubertálnej kravy. A tak to pravdepodobne je. Mala by som s tým niečo robiť. ( A zaujíma to niekoho? Tých pár ľudí, ktorí si to tu prečítajú, pokývajú hlavou alebo sa začnú smiať nad mojou hlúposťou? Pardon, vlastne to nemám komu povedať. Mohla by som to povedať rodičom ale tí by mi začali dávať rady, o ktoré teraz vôbec nestojím. Mohla by som to povedať kamarátom, keby som nejakých skutočných mala. Mám ich zopár, ale tých to nazaujíma. Pretože kamarátstvo má byť obojstranné a vždy to niekde viazne... väčšinou u mňa. )
Som Ovca s ľudskou podobou a predstieram, že viem kto som. Ale kto som? Naozaj som tým, kým predstieram, že som?
 


Komentáře

1 sl.F | Web | 24. října 2010 v 19:50 | Reagovat

wow takovou poctu si ani nezasloužím děkuji ;) :-*
"Často jsme právě tím člověkem na něhož si hrajeme" R. Fulghum ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.