Zašlá sláva, ktorá nikdy nebola

12. října 2010 v 18:41 | Vypatlaná ovca |  Zápisky
Cítim, že tento blog stráca na kvalite ( ktorú samozrejme nikdy nemal ). Nie je to pocit, skôr poznanie dávno známej veci. Je to smutné ( a serie ma to! ).
Pardon, že stále píšem len o škole, ZUŠke, o tom, ako niekoho neznášam, ako ma niečo serie alebo o tom, čo som prečítala. Mala by som písať o zaujímavejších veciach ( ako je politika, ekonomika a mier vo svete ), ale v mojom nudnom živote sa naozaj nič nedeje. Stále iba chodím do školy, na hodiny piana, píšem si úlohu, čítam knihy, sem-tam idem s mrkvou von, spím a medzitým sa najem a vediem si svoj zasraný blog. A občas niečo načmáram alebo odfotím, čo sa deje len v prípade krajnej núdze. Takže pardon, nie som Shakespeare, aby som vás zahrňovala poéziou alebo tvorbou a nie som ani Lady Gaga, aby som mala šialené nápády. Som úplne obyčajná a dalo by sa povedať že aj nudná Ovca. ( no jo, ventil povolil. Brekeke. )
Dnes ma mama dosť nasrala. Po tom, čo som prišla zo školy mi kúpila nanuk a spýtala sa ma, aký som mala deň. Keď som jej povedala, že pomerne zlý, začala: "Zlý? Keby mi v tvojom veku mama kúpila drahý nanuk, mala by som najšťastnejší deň svojho života." Hej. Pred sto rokmi, keď si bola v puberte. Ale dnes je iná doba. A navyše ( keď už ) nemusela mi ten nanuk kupovať. Grr.
Dnes školské kuchárky prejavili svoje majstrovské dielo pokaziť mi chuť do jedla a znenávidieť mi zemiaky a zeleninu všeobecne. Z čoho logicky ( milujem to slovo. Vždy mi pri ňom cuká kútiky úst. ) vyplýva, že som obed nejedla. Musela som to doma dokladať jogurtom. Nerozumiem tomu, snažia sa snáď aby som vylúčila obedy z denného rytmu?
Včera mi učiteľka po mojom dych vyrážajúcom dvadsaťminútovom hraní povedala: "Hráš tak zle, ale aspoň sa počúvaš." Haha. Ja som to vedela. Ja som to vedela! Ja som vedela, že moje najväčšie tajomstvo bude odhalené. Nebola to urážka, skôr skrytý kompliment, veď vlastne povedala že pri tej všetkej hrôze sa aspoň snažím.
Tiež som si už vybrala absolventskú tému, o ktorej potom budem musieť spraviť projekt. ( a do ktorého zapojím učiteľa. To bude moja pomsta. Teda, no... nevyzerá to ako pomsta, ale pre mňa to bude zadosťučinením. ) Vybrala som si čembalo ( ako sa to správne píše? ), čembalových skladateľov, piano a pianových skladateľov. Celkom sa na to teším, aspoň sa dozviem niečo nové o piane. Svoj názor však určite prehodnotím, keď budem musieť s projektom predstúpiť. Pcha.
Majte ma radi, ja sa zatiaľ pokúsim spraviť niečo s týmto bločínkom. Aj keď, čo je už dávno zatratené, zrejme už iné nebude...
 


Komentáře

1 Malé Chlupaté Stvoření z Alfa Centauri | Web | 12. října 2010 v 20:06 | Reagovat

Nic není ztraceno!
Neztrácej se, ó ovce békající, v té temné skále... Nesmíš! Tu tě chceme, na světle, trochu popostrčenou, bys mohla psát.
O škole, o celosvětovém problému školních jídelen - o čemkoliv, rádi si to přečteme - my, Alfa Centaurňani určitě! :)

2 Keia | Web | 14. října 2010 v 20:26 | Reagovat

Nezapomeň, že kvalita nerovná se kvantita. Pokud máš pocit, že už to není co bývalo, podívej se na nějaký Cute bločeQ o celebritách, zasměj se a uvidíš, jak budeš mít hned lepší náladu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.