Mám jednu spomienku, bola som malá a...

15. prosince 2010 v 20:42 | Vypatlaná Ovca |  Zápisky
Dnes je to presne rok, čo nás opustil.
Teda neopustil, on za to v podstate nemohol. Kto rozhoduje o niečii smrti? Môže za to nejaké vyššie médium, alebo človek samotný - jeho podvedomie?
Bol to dobrý človek. Vedel ľudí potešiť, i nahnevať, mal svoje muchy, ale bol dobrý, láskavý.
Keď som sa narodila, nebol už najmladší. Pamätám si, ako ma občas strážil - ostal so mnou doma, a väčšinou po chvíli zaspal. Niekedy sa so mnou hrával. Mám jednu spomienku, opäť ma strážil. Išli sme obedovať, ja som sa hrala a on išiel zohriať ryžu. Keď prišla do kuchyne, na stole už bolo všetko nachystané. Ryža bola hnedá, pripálená, už som ju mala na tanieri. Jedli sme spolu a ja som sa tešila. Pozerala som naňho svojimi detskými očami a usmievala sa. Povedal mi, aká je tá ryža dobrá, či mi chutí. Boli to veselé chvíle. Ďalšia spomienka sa viaže k mojim šiestym narodeninám. Nasadila som mu na hlavu papierovú čiapku, a presne takú istú som si dala aj ja. Držali sme sa za ruky, a pohupovali sme sa v rytme vianočných pesničiek. On stál na mieste, ja som radostne poskakovala okolo neho. To bolo asi jediný raz, čo sme spolu tancovali.
Mal však aj svoje muchy. Nikdy sa nevyvaroval svojim biologickým prejavom, takže sa mohlo ľahko stať, že keď som išla za ním, uprosted chodby zastal a nahlas si uľavil. Všetci sme na to boli zvyknutí a usmievali sme sa tomu. Na raňajky si vždy dával pol litra kávy, minimálne päť vajec zo slaninou. No nikdy nebol chorý, bol to šťatsný človek.
Teraz, keď sa rodina stretne, vždy o ňom hovoríme. O jeho úsmeve, spôsoboch, o jeho zvláštnostiach. No vždy nám nakoniec na tvárach zostanú úsmevy.
Bol to dobrý muž. Ale jeho cesta sa už skončila. Vlani, presne v tento deň. Mal silný korienok, odišiel dva týždne pred svojou deväťdesiatkou. Chodili sme za ním do domova dôchodcov, a aj keď napokon už nevyzeral najlepšie, ešte stále v ňom bol kúsok života. Ale potom, keď sme tam prišli, na posteli už ležala len vychudnutá postava starého muža. On bol už inde. Viete, na mŕtvom to vidíte, že v ňom už nie je život. Jeho vpadnuté líca boli vyziabnuté, nohy pokrčené, rebrá vystúpené. Bolo to vidno na jeho tvári... Dúfam, že sa dostal na lepšie miesto.
Starký. :)