Myslím, teda som.

2. ledna 2011 v 22:07 | Vypatlaná Ovca |  Zápisky
Pred chvíľou ( no dobre, už je to asi hodina ) som sa vrátila domov z oslavy narodenín mrkvy. Bolo to fajn a ja som si to užívala. Ale občas som si pripadala ako piate koleso na voze. Mala tam aj iné kamarátky, ktoré som ja nepoznala. Viete, oni sa stále rozprávali a vyzerali milo a všetko bolo tak fajn. Ale predsa, oni sa stále rozprávali. A ja som si po pár minútach nemala s mrkvou čo povedať. "Bláznovstvo je neschopnosť komunikovať." Áno, zase Paulo Coelho. Ten chlap ma posadol, jeho knihy sú pre mňa drogou. No mala by som sa venovať realite. Knihy, internet, bložínek, moji internetový kamaráti a to všetko je tak fajn, ale ja potom zrazu prídem von a... neviem, čo zo sebou. Neviem, čo mám povedať, čo urobiť, aby som si náhodou nepripadala divne, alebo nepridala divne ostatým. Mala by som si nájsť kamarátov. Reálnych kamarátov, v reálnom svete, ktorých bude trápiť, či som v pohode. Tá hŕstka známych čo mám mi nestačí. Chápete, ono to nie sú takí praví kamaráti, ktorí by sa o vás báli, ktorých by zaujímali vaše básničky a príbehy a ktorých by vaša existencia nadchla. Tým sme sa vlastne dostali k prvému novoročnému predsavzatiu, ktoré som si dala. Predsavzatie? Ja sa o to predsa pokúšam celý svoj krátky život. Nájdem si kamarátov a budem lepším človekom.
Schudnem aspoň dvesto kíl. ( Viete, ja,... ja,... grr, brr, chrr, mrrr. Ja potrebujem zhodiť nejaké to kilo. Teraz si nemyslite, že som nejaká tridsať kilová bárbina, alebo čo, ale niečo ako šport by sa mi fakt zišlo.)
No. Tým sa dostávame k bodu tri, čo je...

Why have you forsaken me
In your eyes forsaken me
In your thoughts forsaken me
In your heart forsaken me

Sakra, nenapadá mi bod tri. Potrebujem inšpiráciu, sviečku, potrebujem viacej nereálnych vecí... No a potom sa mi čudujte, že sa v tom zamotávam ! Potrebujem viac chodiť von. To je celé.
No a viete ešte čo? Cez sviatky sme boli z rodinou u môjho uja, v jeho "úchvatnom" hotelíku. Púšťali sa tam videá z pred tri tisíc rokov, keď som bola ešte v kolíske. Bol tam jeden cudzinec, budúci manžel mojej sesternice. Ten sa spýtal, kto to je v tom videu. ( Bola som to ja, ak ste náhodou zabudli. ) Nikto z mojej úžasnej rodiny mu však neodpovedal. Pretože ja ani náhodou nestojím za zmienku, stačí ma odignorovať a všetko bude okej. Ale kurva nebude. ( Nakoniec sa ozvala moja mama, ktorá sa snažila zachrániť situáciu. )
Potrebujem niekoho, kto bude vedieť, že som. Že dýcham, existujem, prežívam tento okamih a som taká aká som - iná, divná, škaredá, zlá - ale sakra som.
...
Práve mi píše mi portugalka, ona tiež hrá na piano.
 


Komentáře

1 zumira | Web | 2. ledna 2011 v 22:25 | Reagovat

prechádzala som niečím podobným... teda, prechádzam... problém komunikovať s reálnymi ľuďmi je mi trochu známe :) a vždy je niekto, kto vie o tvojej existencii, to som sa už naučila... aj keď tých ľudí nie je mnoho, stoja za to ;)
veľa šťastia v novom roku, v živote reálnom aj online
p.s.: prepáč za vtrhnutie sem

2 Cady | Web | 3. ledna 2011 v 21:19 | Reagovat

Realita je krutá.. nemám, NEMÁM ji ráda.

3 sl.F | Web | 8. ledna 2011 v 19:45 | Reagovat

fantazie je úžasná ach nejúžasnější nemůže se ti tam nic stát...bohužel realitu potřebujeme  také...to je na tom smutné, kdyby jsme ji nepotřebovali, třeba by se všem na světě žilo báječně...jenže někteří ani bohužel netuší, že nějaká fantazie existuje :(
je těžké najít nějakého člověka, který by se dal opravdu nazvat dobrým přítelem a trvá to asi dlouho...tím tě nechci rozhodně odrazovat, tím ti chci popřád co nejvíc štěstí v tvém pátrání a nezapomeň, že přátelé si vybíráme my sami ;)
a kdyžtak já tu budu vždycky ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.