Zbesilosť - prológ

31. ledna 2011 v 7:00 | Vypatlaná Ovca |  Tmavoskalská poézia
Pamätá si ešte niekto na tú sľúbenú poviedku z novembra? Dúfam, že áno. Trvalo mi dlhú dobu, kým som to ako-tak dala dokopy, ale práve teraz nadišiel ten správny čas! Poviedka je už dopísaná, takže záver nezmeníte. Bude mať sedem častí + prológ, ktorý si práve môžete prečítať. Časti budú "vychádzať" dvakrát do týždňa, čo znamená, že celá poviedka bude trvať 4 týždne. A... mám na vás malú prosbu. Bola by som rada, keby ste nepísali iba komentáre typu 'no jo, dobré / zlé', ale aj niečo viac. Váš prvý pocit po prečítaní, vaša obľúbená časť a postava, alebo naopak časť / postava, ktorá sa vám nepáčila. Niečo ako kritika. Dohoda? Na záver by som už len chcela dodať - príjemné čítanie!

Prológ

Akim veselo poskakoval popri mne po vlhkej zelenej tráve.

Od vody nás oddeľovalo iba pár metrov. Slnko jasne svietilo, na oblohe nebol jediný mrak. Mama akurát vkročila na trávu, ktorá sa ťahala v širokom páse popri potoku. Pás zeleného porastu kríkov a stromov mohol mať šírku asi päťdesiat metrov, z cesty potok takmer bolo vidieť. Prekračovala som popadané konáre a snažila som sa dostať k Akimovi, ktorý práve ležal horeznačky vo vode a veselo krútil chvostom. Zbadala som otca, ktorý sa blížil k mame a z diaľky sa na nás s Akimom usmievali. Akim ma celú došpliechal, bola som mokrá snáď až za ušami. Stála som po členky vo vode a začala som naňho špliechať tiež. Smiala som sa, slnko vrhalo zlatisté odlesky na Akimovej srsti. Voda spenene zurčala, po ceste práve prešlo auto. Mama na mňa zakričala: "Katka! Veď si celá mokrá!" a potom sa rozosmiala. Otec ju držal okolo pliec, vyzerali takí šťastní. Akim začal behať cez potok, voda bola dosť hlboká, čudovala som sa, že ho nestiahla. Vyšla som von a sadla som si na jeden suchý kmeň. Akim náhle dobehol ku mne a znovu ma zmáčal. Jemne som ho postrčila do trávy, kde som ho začala škrabať po celom kožuchu. "Ty! Prečo si ma ošpliechal?" Hovorila som mu a smiala som sa. Otec pristúpil bližšie, v ruke držal fotoaparát. Rýchlo všetko ponastavoval, ja som práve kľačala vedľa psa na tráve a hladkala som ho. Otec stlačil uzávierku...
Sedela som vo svojej izbe na posteli a držala som tú fotku v ruke. Vyžarovala z nej príjemná nálada. Chýbalo mi leto, teplo, už takmer dva týždne sa neukázalo slnko. Nie je to nič nezvyčajné na október, no mne sa to zdalo ako predzvesť niečoho tajomného, zlého.
 


Komentáře

1 TlusŤjoch | Web | 31. ledna 2011 v 8:36 | Reagovat

ZAČÍNÁ TO OPTIMISTICKY ...

2 Cady | Web | 31. ledna 2011 v 13:13 | Reagovat

Páni. Úplně jsem si představila tu pohodovou atmosféru rodiny někde u potoka, kterou jsem nikdy nepoznala.

3 Essi | Web | 1. února 2011 v 16:00 | Reagovat

Umíš skvěle vylíčit atmosféru - to mě ještě více nabodilo na pokračování než název podídky.

4 sl.F | Web | 1. února 2011 v 17:53 | Reagovat

Ten idylický začátek s letní atmosférou asi nebude jen tak ...jsem zvědavá na pokračování ;) a strašně se mi líbí ten přechod z toho letního odpoledne k tobě do pokoje uaaa jsem napnutá jak to dopadne..

5 Essi | Web | 1. února 2011 v 18:48 | Reagovat

[3]: omylem jsem zabrousila zpětně ke svému komentáři.. to jsem nemělam.. jestli ti Ovečko dělá problém čeština, tak ta MOJE určitě xD

6 Malé Chlupaté Stvoření z Alfa Centauri | Web | 5. února 2011 v 11:33 | Reagovat

Pamatam!
Předzvěst tajuplná... napínáš mě, Ovco - skvěle a slovensky lehce napsáno, jen si to namazat na chleba a posvačit! :) Nevím, jak mě to napadlo :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.