Zbesilosť - 4.časť

14. února 2011 v 7:41 | Vypatlaná Ovca |  Tmavoskalská poézia
Na druhý deň, v pondelok, som sa ledva dotackala do školy. Mama sa na mňa ráno zvláštne pozerala, ustarostene ma povzbudzovala pohľadom - mala som pocit, že ma chce odviesť k psychológovi. Alica bola ešte stále ustarostená kvôli svojmu psovi, tak som aspoň mala od každého pokoj, nikto si ma nevšímal. Ako som sa vracala zo školy, obzerala som sa. Myslela som si, že niekde niečo uvidím, zazriem - nejakú stopu, niečo nezvyčajné. Prechádzala som popri policajnej stanici, napadlo ma, že by som tam mohla zájsť, no uvedomila som si, že som sľúbila mame že zo školy pôjdem hneď domov. No začínala som si vytvárať v hlave plán.

Čas letel príliš rýchlo, neuvedomovala som si, čo robím, kto som. Cítila som, ako ma celá tá ťarcha tlačí k zemi a bráni mi dýchať. Akima som prestala venčiť. V piatok bolo trinásteho. Ledva som si to uvedomovala, čísla a povery ma vždy fascinovali, no tentoraz som sa pre to nedokázala nadchnúť. Cestou zo školy som dostala spontánny nápad. Rýchlo si zložím doma veci a pôjdem na policajnú stanicu. Pôjdem trasou, ktorou zvyčajne nechodím, popri starom kine a cez malý ezoterický obchod, ktorý má dva vchody. Druhý vchod je asi iba sto metrov od policajnej stanice.

Doma som si rýchlo zhodila veci a mame som povedala, že idem k Alici. Na nič sa ma nepýtala, čo bolo len dobre, pretože by som jej určite nedokázala klamať. Pomaly som nedokázala už ani rozmýšľať, po mysli mi chodili samé nepodstatné veci a v hlave mi hučalo. Rýchlo som sa predierala ulicami, snažila som sa neobzerať a ísť čo najnehlučnejšie. Zahla som k obchodu s ezoterikou. Dvere sa ľahko otvorili, predavačka sa na mňa usmiala. Šírila sa tam vôňa vanilky a prvé čo som zbadala boli obrovské sošky slonov. Rýchlo som prešla cez obchod a stisla kľučku zadných dverí. Ovial ma vánok a ja som uvidela policajnú stanicu. Pridala som do kroku, až som takmer bežala. Zadychčane som dobehla k dverám. Oprela som sa do nich a vtedy som si všimla nápis: "Dočasne zatvorené, opravujeme budovu. V prípade naliehavého prípadu volajte..." Ostala som stáť namieste a vyplašene som sa pozerala na tú ceduľu. Prečo môžu len tak zatvoriť policajnú stanicu? Toto mesto je také malé! Počula som tlkot svojho srdca. Rýchlo som sa obzrela, no nikoho som tam nevidela.

Keď som sa vrátila domov, ľahla som si a zaspala som. Nič sa mi nesnívalo, zobudila som sa až večer a bolo mi trochu lepšie. Našla som esemesku od Alice, či nechcem ísť von. Odpísala som jej, že na mňa niečo lezie a išla som k počítaču. Tam ma však už čakal nový e-mail. "Dávaj si pozor. :-P" Ten istý smajlík ako minule. V tej chvíli som vedela, že vrah ma videl. Nevedela som, kedy ma videl.
Možno ma sledoval už zo školy. Nevedela som však, čo presne to znamená a preto som to nesmelo ukázala mame. Povedala som jej, že je to pravdepodobne nejaký spolužiak, čo sa mi vysmieva. Mama ma objala a povedala: "Možno. Neboj sa, Katka. Všetko bude fajn, ešte si oddýchni." Určite si myslela, že som sa zbláznila. Určite vtedy nechápala moje správanie, to, že sa na mňa všetko postupne rúcalo.
Sobotu som celú preležala a večer som sa začala učiť. Mama s ockom si mysleli, že mám chrípku. Hovorili, že to bude tým počasím. Čítala som si knihy a snažila sa odpútať od reality.
No odpútala som sa až v pondelok, v škole. Učili sme sa nejaké nepodstatné matematické vzorce a tie ma dokonale zabavili. Poctivo som sa pripravovala na divadlo, študovala všetky veci, ktoré ma kedy zaujímali.
V stredu som opäť išla popri policajnej stanici. Keby som to hneď oznámila, možno by mi uverili. Možno by toho vraha chytili. Dvere však boli stále zamknuté, visela na nich tá istá ceduľa.
V piatok, dvadsiateho novembra, keď sme boli s Alicou vonku, som si uvedomila, že je to už presne mesiac od toho dňa. S Alicou sme sa rozprávali o chlapcoch, no mňa naša konverzácia vôbec nezaujímala, chlapci boli to najmenej, na čo som práve vtedy dokázala myslieť.
 


Komentáře

1 sl.F | Web | 14. února 2011 v 21:46 | Reagovat

Hurá hurá další část...tahle se mi zdála aspoň trošku odpočinková...tím nechci říct méně dobrá, spíš to na kvalitě přidává ;)

2 Essi | Web | 16. února 2011 v 15:43 | Reagovat

Vyvíjí se to skvěle, jen netrpělivě vyčkávám na konečné vyvrcholení.

3 Malé Chlupaté Stvoření z Alfa Centauri | Web | 19. února 2011 v 11:48 | Reagovat

Úúh, ať tam zavolá, měla by tam zavolat, kruci! To je jedno, že je zavřeno... Hned jdu na další část. Moc hezky jsem se opět začetlo, líbí se mi představování si slonů v obchodě a termín pro označení "Smajlíkový vrah" :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.