Zbesilosť - 7.časť

24. února 2011 v 17:38 | Vypatlaná Ovca |  Tmavoskalská poézia
Koniec toho všetkého. Možno to niektorých prekvapí a možno to bude presne to, čo ste očakávali! (A prečo stále používam 'možno'?) Záver je voľný, je to len a len na vašej fantázii. Chcela by som vám už len pripomenúť, že zvyšné časť nájdete tu: Prológ
no a nakoniec:
7.časť

Pobrala som sa k svojej taške a začula som škrípanie bŕzd. Náhle ma niekto chytil odzadu za pás, pevne na ťahal k autu a sotil ma na zadné sedadlo. Bolelo to. Bála som sa. Snažila som sa kričať, no na ústach som pocítila pevnú mužskú ruku v tmavých rukaviciach. Chcela som toho chlapa uhryznúť, no bol silnejší než ja. Auto sa rýchlo pohlo a ja som vzadu zrazu sedela sama. Sklá boli celé čierne, takže som nič nevidela. No ústa som mala voľné... Kričala som z celých pľúc, dupala, kopala, snažila som sa otvoriť zadné dvere, rozbiť okno, nejako sa dostať von. Nebola som spútaná, cítila som, ako mi chýba kyslík a nakoniec som ostala len bezvládne sedieť so zavretými očami. To všetko som si spôsobila sama, ten muž ma iba strčil do auta.

Prestala som počuť okolité zvuky cesty a domyslela som si, že sme zastali. Dvere sa prudko otvorili, no ja som sa neunúvala pozrieť sa tam. Oči som držala pevne stisnuté. Mala som pocit, akoby sa moja myseľ zbláznila. V hlave sa mi vynárali rôzne veci - Alica vo fialovej minisukni, ktorú som jej kedysi podarovala a ja vedľa nej tancujúc. Ja predsa netancujem. Napadlo mi. Potom moji spolužiaci s divadelného krúžku a moja mŕtva teta, ktorá zomrela pred dvomi rokmi. Samé paradoxy. Moja myseľ sa definitívne pomiatla. Niekto mnou zatriasol. Nie, neotvorím oči. Je to len sen a keď otvorím oči, prebudím sa. Chcem vedieť, ako to bude ďalej. Opäť mnou niekto zatriasol, potom ma zdrapili silné ruky a vyviedli ma von. Počula som viacero hlasov a bola som zvedavá komu patria, preto som pomaly otvorila oči. Stála som na neveľkom priestranstve, pod nohami som mala štrk, oproti bola nízka ošúchaná budova. Vedľa mňa stále mohutný chlap s ryšavými vlasmi a krátkou briadkou, ešte stále ma držal sa zápästie. Niekde spoza nás sa ozvalo "odveďte ju", no nestihla som sa otočiť, lebo ten veľký muž ma zdrapil a ťahal ma dnu. Niečím mi pripomínal toho chlapa v tom vreci.
Išli sme úzkou chodbou, nikoho sme nestretli. Otvoril dvere na veľkej miestnosti, v ktorej bolo pár stoličiek a jeden malý drevený stôl. "Sadni si." Povedal drsným hlasom. Vošiel za mnou, no nezatvoril dvere. Rýchlo pozaťahoval všetky žalúzie na malých podlhovastých oknách a sadol si za stôl. "Sadni si." Zopakoval prísne. Nesmelo som si sadla na stoličku uprostred. Moja myseľ teraz pre istotu vypovedala službu, v hlave som mala prázdno.
Ten chlap nervózne klepkal prstami po stole, pozorne som sledovala každý jeho pohyb. Zrazu sa postavil, zabuchol dvere a zamkol ma. Obzerala som sa a na nič som nemyslela. Miestnosť bola obložená drevom, podlaha bola tiež drevená. Vŕzgala. Až potom som si uvedomila, že väčšina stoličiek bola polámaná a porozhadzovaná po miestnosti. Jedno okno bolo pozatĺkané doskami, pretože na ňom chýbalo sklo.
Náhle som začula za dverami hlasy. Jeden z nich patril tomu ryšavému, druhý hlas bol ten, ktorý som počula, keď sme vystúpili z auta. Ten bol najautoritatívnejší. V pozadí som počula ešte dva-tri hlasy, ktoré o niečom živo diskutovali, pravdepodobne sa hádali. Ten autoritatívny niečo zavelil a ostatné hlasy stíchli. Začula som štrkot kľúča v zámke a prešla mnou triaška. Dostali ma. Teraz sa to všetko skončí. Navždy. Boli moje posledné myšlienky predtým, ako sa rozleteli dvere.
Koniec.
 


Komentáře

1 Essi | 2. března 2011 v 16:43 | Reagovat

Konečně jsem se dokopala dočíst tvojí povídku a musím tě zase jen pochválit.. a co ten konec co? To je kruté! :D Jak to dopadlo, jak?

2 Malé Chlupaté Stvoření z Alfa Centauri | Web | 6. března 2011 v 16:34 | Reagovat

Já mám o svém konci zcela jasno. Zcela. A nenechám si ho vzít :)
Je to výborné, Ovca moja. Celou dobu, co jsem leželo v peřinách, jsem přemýšlelo o tom, jak to asi ukončíš. Ale otevřený konec jsem nečekalo. Tleskám a jsem na druhou stranu moc rádo, že je tomu napětí a překvapování konec - na stranu první mi ale bude chybět tvůj styl :) Skvělá povídka!

3 sl.F | Web | 7. března 2011 v 22:30 | Reagovat

Taak a je po všem! Také se musím přiznat, že takový konec jsem rozhodně nečekala! čekala jsem nějakou perlu na konec, ale tu si teď mohou všichni domyslet dle svého gusta :) já už svůj konec asi taky mám :D Celou dobu co jsi nás tak úžasně napínala jsem se strašně moc a moc bavila a děkuji ti za tu povídku a jak už jsem řekla těším se na další ;)
jinak se měj krásně a příště přečtu tvoje ostatní články teď jdu spinkat dobrou noc :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.