Unpredictability

19. června 2016 v 17:30 | Ovca
Asi som nebola pripravená byť dospelou.
Svet sa točí. 24 hodín denne.
Od toľkého točenia mi v hlavne víria myšlienky. A cítim sa osamelo.
V každom dni hľadám omrvinku poznania, omrvinku útechy.
Povedali by ste: "Tej musí byť ale super."
Je mi super. V skutočnosti si inú alternatívu ani neviem predstaviť. A viem, že už nikdy to iné nebude. Môžem si spraviť rôzne dočasnosti a podobne, ale natrvalo to už bude iba tu a teraz a vpred, ale nie späť. Je to smutné, keď malú ovečku zrazu vytrhnú z rodného stáda a vsadia do novej situácie.
Obzriem sa a vidím ľudí, ktorých za sebou nechávam. Okolo seba mám na druhej strane iných, ktorí sú mojou terajšou rodinou. A stále sú kvantá tých, ktorí ešte iba prídu do môjho zorného uhla.
Chce sa mi plakať, smiať a kričať v jeden okamih.
Som to iba ja a je to iba na mne.
Adrenalín? To je na tom to krásne.
Snažiť sa asimilovať a zároveň ostať jedinečným.
Pomáhať a zároveň byť egoista.
Vyniknúť a zároveň byť nenápadný. Ale to vlastne nie je to, čo sme chceli.
Budím sa na bolesť chrbta, varím večeru pre jedného.
Uviaznutá v miestach, v mestách.
Ale z vonku byť pevná, neochvejná žena, plná nápadov, ktorá vie poradiť, usmiata od ucha k uchu, nápomocná, ochranárska, svieža, mladá... A kto zachráni teba, ovca?
"Jsi stejná jako já. Chci ti pomoct. Chci tě zachránit."
Maska sa pomaly odlupuje.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.