Bariéry

26. srpna 2016 v 18:50 | Ovca
Myšlienky mi unikajú jedna za druhou. Nemám problém so sústredením, zádrheľ je v tom, že v hlave mám až príliš veľa vecí.
Z cínových koní nič nebude.
Taký ten pocit, keď ti zrazu v hlave docvakne. Zároveň, aj keď si si istý, si to stále nechceš pripustiť a skúšaš.
Červené víno ti zahrieva hrdlo. Fajčíš jednu od druhej a je ti tak smutno krásne. Melancholicky krásne. Z balkóna máš výhľad na smetiaky a precitávaš jedine, keď ťa tá druhá osloví.
"Ovca, vtedy si rozprávala také veci. ... Tak si sa otvorila." Ups. Príliš dávno. A príliš odviazane. Teraz mi to chýba.
Na druhej strane to, čo práve mám, som si vybrala sama. Je to skúsenosť. Solídna skúsenosť.
Fascinuje ma tá gentlementskosť a správanie niektorých. Každý má svoje špecifikum.
A iných musíš sklamávať a pôsobiť ako jebnutá zatvrdnutá Európanka. Bariéry? Kombinácia všetkého.
Prázdne staré kino, dvanásť párov očí zavesených na plátne.
Kvarky a urýchľovače. A dve pivá, z ktorých sa ti točí hlava.
A rečičky, z ktorých by sa začervenala aj susedova stará mama.
"Keď sa stretneme osobne, si totálne open-minded. Iná osobnosť. Ale keď píšeš, stáva sa z teba mysliteľ, kritický plánovač a mystický človek."
Nové známosti a starí kamaráti, otvorené osobnosti. Dlhánske objatie na záver.
Potom sa z toho vysomár. A sústreď sa.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.